štvrtok 9. júna 2011

Stratené v preklade I.

   Odkedy sa zaoberám jazykmi, udivuje ma, koľko omylov pramení ani nie z neochoty dorozumenia či z nedostatku informácií, ale proste – zo zlého prekladu. Ľudia, ktorí bežne majú prienik do dvoch či troch jazykov, si ani nemajú príležitosť uvedomiť, k akým dochádza posunom, keď preklad prechádza reťazcom viacerých jazykov. Prekladateľ je prostredník medzi dvoma kultúrami, dvoma svetmi, a jeho mozog, ústa a prsty fungujú ako priechody medzi týmito dvoma svetmi. Či na druhej strane vyjde približne to isté, čo na prvej strane vošlo, je vecou jeho erudície, zodpovednosti, poctivosti...
   Moja posledná návšteva Anglicka sa uskutočnila v dobe, keď kvitli agáty. Kvitli v Brne, a kvitli aj v Londýne. Kým u nás je tento americký strom bežnou súčasťou našich parkov aj divých lesov, v Londýne je skôr vzácny. Preto ani pojem agátu nie je takou bežnou realitou, ktorá by vyskakovala v angličtine tak často, ako u nás – romantická vôňa agátov a s ním spojené májové zaľúbenia, či zlatý liaty agátový med... V japončine sa agát povie „akašia“, ale v angličtine naň jednoznačný výraz nie je. Môže vystupovať pod názvami „acacia“, „false acacia“, „locust“, „black locust“ či „locust tree“. Moja londýnska sesternica poznala pre agát prvý výraz – acacia. Toto slovo však pomenúva aj pravé africké a austrálske druhy akácií. Je však zrejme bežné, a odráža anglickú ľahostajnosť, až priam akúsi nechuť k presnému rozškatuľkovávaniu. Na presnosť sú tu vedci, ale bežní ľudia sa presnou terminológiou nezapodievajú.
   Tým väčší hlavybôľ pre prekladateľa...
   Aby som si celú problematiku lepšie ozrejmil, prelistoval som si britskú publikáciu o drevinách. Tam som sa dozvedel, že najbežnejší názov agátu je „locust tree“; toto označenie má vraj pochádzať z toho, že štruktúra konárikov a strukov agátu pripomínala jeho objaviteľom  „locusts“, tj. článkonožce, kobylky, krevety (anglické slovo „locust“ môže všetko toto označovať!). Publikácia tiež prinášala ako historickú zaujímavosť rozprávanie o tom, že tento názov agátu je vlastne prenesený z iného stromu: pôvodne je „locust tree“ označením inej dreviny - stromu, ktorý už na Blízkom východe prirovnávali k „locusts“ a má dužinaté sladkasté struky zvané „carob“. Tieto sa inak volajú aj „St John’s bread”, pretože sa nimi vraj živil Ján Krstiteľ v púšti. Áno! rozsvietila sa mi spomienka z naších bratislavských „symposia glóssotomika“, jazykotepných hostín, ako ich nazval Edgar Jarunek, kde sme preberali rozličné lingvistické otázky. Medzi iným sa tam mihla aj zmienka o arabskom „charrúb“ ako pomenovaní „svätojánskeho chlebíka“, dužinatých strukov. Tieto som v detstve jedol, hoci mi je záhadou, odkiaľ sa ku mne za hlbokého socializmu táto exotická plodina dostala.
   Takže z toho, čo sa písalo v britskej publikácii, vyplývalo, že Ján Krstiteľ jedol „charrúb“ – svätojánske chleby, a nie „kobylky“, ako sa píše v slovenskom preklade Nového zákona! Znova som žasol, k akým omylom môže dôjsť pri prekladoch. A ja som mal celý čas dojem, že Ján sa živil odporným hmyzom a vďaka tomu v mojom vedomí vždy figuroval ako značný excentrik. Osobne som na svojich cestách už jedol všeličo, ale hmyz a červíky by som naozaj do úst nevzal, nech mi tvrdí kto chce, že sú chutné a výživné.... Svätý Ján teda jedol – „svätojánsky chlebík“. Ten názov má teda peknú historickú logiku!
   Ale – ako každé ale, aj toto „ale“ malo svoje ďalšie „ale“... Dychtivý túžbou prísť na koreň tomuto významovému posunu, omylu priam biblickému, pustil som sa do pátrania po novozákonnom originále zmienky o potrave svätého Jána. Ako sa mohlo stať, že namiesto strukov svätojánskeho chlebíka sa v preklade ocitli „kobylky“, čím desiatky generácií ľudí, čo si Bibliu aj čítajú, žili vlastne v omyle? V jednom z koľkých omylov – koľko takýchto nesprávnych prekladov v Biblii môže byť?!
   V svojej nedočkavosti som sa cítil ako čitateľ Da Vinciho kódu, zvedavý, či neprídem na koreň nejakej dôležitej nezrovnalosti. Otázka prekladu Biblie ma totiž ako jazykovedca, prirodzene, stále láka.
   Moje lingvistické pátranie ma napokon dostalo až najďalej, kam som sa mohol dostať: na breh mora, tam, kde sa už nedá ísť ďalej: ku gréckej pôvodine. Ak aj písal Matúš svoje evanjelium najprv po aramejsky, tento text sa nám nezachoval; na druhej strane však, semitizmy v jeho gréčtine môžu vypovedať o forme, akú gréčtina v týchto oblastiach v tej dobe mala, a nie o tom, že text je prekladom zo semitskej „pra-“pôvodiny... A gréčtina o Jánovi hovorí: „hé de trofé én autú akrides“ – „a potravou mu boli kobylky“.
   Héuréka. Grécke slovo „akris“ nemá iný význam ako „kobylka“, a tvar „akrides“ je jeho množné číslo.
   Takže, tuto sa záhada uzatvára. Ostáva záhadou. ?Bolo by azda možné, že Ježišovi súčasníci volali struky charrúbu „kobylkami“, a tak, keď Matúš písal evanjelium, tieto struky automaticky pomenoval aj v gréčtine kobylkami? „Vegetariánska teória o strave Jána Krstiteľa“ sa potom stala informáciou priam apokryfnou, ktorá sa udržiavala napriek tvrdeniu evanjelia. Mohla sa šíriť ústnou tradíciou, cestou povestí tradovaných v ranom kresťanstve, alebo sa táto problematika dostala do Európy križiakmi, ktorí sa ju dozvedeli v Oriente. Každopádne – napokon sa táto tradícia odrazila v pomenovaní strukov ako „svätojánskeho chlebíka“ napriek tomu,  že evanjelium hovorí o kobylkách... Skutočnosť za touto nezrovnalosťou ostáva stratená v preklade...

   Môj príspevok o ďalšom pozoruhodnom botanickom omyle, tentokrát ohľadne čajovníka, si môžete prečítať na orientalistickom blogu http://www.orient.blog.sme.sk/

2 komentáre:

  1. Pokúsim sa do nejasnosti vniesť trochu nejasnosti. Záhadný je aj pôvod označenia plodu/stromu. Radšej obídem fakt, že arabské charrúb má aj variant charnúb. Nuž teda, charrúb údajne pochádza z aramejského Hárúb a má aj hebrejského príbuzného rovnakého významu - Hërúb (ë je redukovaný vokál). Existujú výrazy Hárúb, Háréb "zničený; vysušený". Ak "ničiť" a "charrúb" pochádzajú z toho istého slovného koreňa, snáď bola motiváciou pomenovania pokrútenosť, hnedá farba a tvrdosť plodov, ktoré tak vyzerajú ako spálené slnkom, vysušené.

    Môžem aj zašpekulovať, že v niektorom zo zmienených semitských jazykov jestovalo (nedochované?) pomenovanie kobylky s významom "ničiaci, ničiteľ" a strom ovešaný zrelými plodmi vzdialene pripomínal dávnym slovotvorcom strom napadnutý veľkými kobylkami. Pozoruhodné je v tejto súvislosti, že kým hebrejskému a aramejskému koreňu H-r-b "ničiť" zodpovedá pôvodný arabský koreň H-r-b "plieniť, viesť vojnu", v samotnej arabčine tiež existuje (požičaný?) slovný koreň ch-r-b "ničiť, pustošiť" a odvodeniny ch-r-b-š "ničiť", ch-r-b-T "kaziť", ch-r-b-q "kaziť, trhať..." a osobitne ch-r-b-S "zožrať všetko rastlinstvo"(!), ktoré tiež podporujú hypotetický "ničiteľský" názov kobylky. Trochu rušivo by pôsobil iba hebrejský názov kobylky, lebo Hërúb je prídavné meno s pasívnym, nie aktívnym významom, a podobne by to bolo aj v ostatných jazykoch. Vhodnejším zdrojom by teda bolo aramejské *Hárúb s aktívnym významom, ktoré je totožné s vyššie uvedeným dochovaným aramejským názvom charrúbu, a prinajmenšom tak sa mi (vzhľadom na arabský tvar) pozdáva aramejské *Harrúb, pretože tento posledný vokalizačný vzor má okrem iného zdrobňujúci význam (napr. parrúg "mláďa"), ale i zhoršujúci význam (napr. HallúT "strečok; osička hrčiarka"). Aramejčina je pravdepodobná i preto, lebo bola dosť dlho jazykom so značným vplyvom na susedné semitské i nesemitské jazyky, čo vidno veľmi dobre v starej hebrejčine (dokonca až do takej miery, že ju občas kompletne nahradila, por. jazyk Ježúša Nacratského) i arabčine (desiatky výpožičiek, napr. názvy mesiacov, dní v týždni, rozmanitých predmetov a ďalších kultúrnych vymožeností).

    Pre úplnosť ešte spomeniem, že aramejské Hárúb značí aj "púšť". Pomenovanie charrúbu ako "stromu púšte" sa celkom vylúčiť nedá. Len pre istotu pripomínam, že pod púšťou si netreba predstavovať iba krajinu pokrytú pieskovými dunami. Takých púští v skutočnosti veľa nie je; jednou z významných výnimiek je Veľké pieskové more na pomedzí Egypta a Líbye. V oblasti Palestíny je púšťou skôr suchá, prašná zem s riedkou vegetáciou. Mojou výhradou k takejto etymológii je, že pre tamojšie púšte sú typickejšie iné stromy ako charrúb.

    Mimochodom, "jesť charrúb" značilo v hebrejčine "žiť v chudobe".

    Mimochodom2, v pustejších oblastiach budú zrejme dostupnejšie občasné stromy a kry ako kobylky, ktoré potrebujú k životu pomerne veľa zelene. Ak aj roje na takých miestach pristanú, po cikpauze pokračujú ďalej, a preto sú ako dlhodobejší zdroj potravy trochu nepravdepodobné. Ale aby som neobhajoval iba rastlinný pôvod onej Jánovej stravy - niektoré druhy kobyliek spadajú do kategórie kášér, t.j. jedlých vecí.

    Ak sa v tomto momente vzácny čitateľ ešte necíti dostatočne dopletený, môžem poslúžiť aj informáciou, že arabský výraz Hirbá' označuje chameleóna. Kobylka, chameleón - háveď ako háveď :-) Názov chameleóna však asi pochádza z ďalšieho významu koreňa H-r-b – "byť naštvaný, rozrušený".

    Do úvahy prichádza ešte aj zmätok autora gréckeho textu. Čisto náhodne som našiel v hebrejskom slovníku názov jedného druhu kobylky - Hargól. Takých slov môže byť viac. Čo ak si autor jednoducho splietol výraz pre charrúb s označením niektorej kobylky? V semitských jazykoch sa mnohé slová na seba veľmi podobajú...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ešte som k tomu niečo našiel. Nijako zvlášť som sa nenamáhal a otvoril som si hneď prvú stránku, čo mi vyhľadávač ponúkol k výrazom "st. john" a "locusts": http://antipas.net/14faq.htm

      Okrem iného sa tam píše nasledovné:
      "While, in the Israel region, there are always some locusts available, it is during and shortly after the rainy seasons when they are seen in any abundance. Throughout the year, any available locusts are well scattered among the few lush, green, well-watered areas where either natural or agricultural vegetation predominates. The majority of the lands in that region are dry, rocky, barren and void of vegetation - and locusts do not hang-out in the sandy deserts or in true "wilderness" areas, like where John-The-Baptist was reportedly eking-out a meager existence. Locust TREES, however, naturally subsist and predominate in wilderness regions."
      .
      .
      .
      "Locust swarms are not a dependable ANNUAL event, and if John The Baptist were so observant or so lucky as to discover an area where female locusts were, en masse, laying their egg cases in the ground, he could harvest the spent, dying, adult female locusts. But he would have to wait many months to dig-up and harvest any locust larva or pupae until after they had progressed from embryos into an edible stage of development. And, that assumes he observed an area where egg cases were being laid and knew where to later dig, expending much energy to cover a few acres."
      .
      .
      .
      "Instead of feasting on insects,
      it is much more likely John The Baptist survived on a
      "bean-feast" of locust pods, year-round, since he was out in the wilderness for a great length of time."

      Trošku ma prekvapilo, že charrúb môže v púšti prevažovať nad inými drevinami. Očividne nepoznám sýrsko-palestínske púšte tak dobre, ako som si myslel :-) Akokoľvek, článok podporuje môj názor, že rastlinná potrava je v tamojších pustatinách celoročne dostupnejšia než kobylčie bielkoviny.
      Kým sa teda neobjavia nové fakty, budem sa držať tejto etymológie:

      1. Hebrejské Hërúb je názov plodu, pravdepodobne pre jeho akoby vysušený vzhľad.
      2. Aramejské Hárúb a - vzhľadom na výpožičku v arabčine - snáď aj *Harrúb je pomenovanie (druhu) kobylky.
      3. Podobnosť hebrejského a aramejského slova, niekoľko storočí trvajúci hebrejsko-aramejský bilingvizmus v oblasti a možno aj iné faktory spôsobili ono nedorozumenie vo veci Jánovej diéty.

      Poznámka: Aramejské "H" sa do arabčiny prenáša často ako "ch", lebo v časti aramejských nárečí sa táto hláska vyslovuje ako "ch".

      Odstrániť